Vladimír Višňovský

V júni tohto roka uplynulo 70 rokov od justičnej vraždy Ľudmily Horákovej a ďalších troch „nepriateľov socializmu“. Kati z 50-tych rokov minulého storočia neboli potrestaní, až na prokurátorku Ľudmilu Brožovú-Polednovú. Najznámejší prokurátor politických procesov, Jozef Urválek, zomrel ako 69 ročný, v roku 1979. Mysleli by sme si, že 70 rokov je dosť dlhá doba na to, aby sa do talárov už neobliekali ľudia s pokriveným charakterom, ktorých morálny kompas je katastrofálne zvrátený. Opak je pravdou.

Po vražde dvoch nevinných mladých ľudí Jana a Martiny sa ukázalo, že zabrániť zločincom v obliekaní sa do talárov, bude mimoriadne náročné. Po vražde praskol vred… začal vytekať hnis a je ho oveľa viac, ako hocikto čakal.  Zločincov v talároch je stále veĺa. V každom okrese je nejaký menší, či väčší „Kočner.“ Žilina nie je výnimkou.

Svedčí o tom prípad môjho veľmi dobrého kamaráta, ktorý si zatiaľ nepraje, aby bolo zverejnené jeho meno, tak som navrhol, že ho budem volať menom jeho 9-ročného retardovaného vnúčika, ktorý je pokrstený Tomáš Štefan. S takouto anonymitou prenasledovaný kamarát súhlasil, tak v ďalšom texte bude mať meno „Tomáš“.

Problémy „Tomáša“ začali v roku 2011, keď nesúhlasil s vykonaním podvodu, do ktorého ho tlačil jeho spoločník s 50% podielom v ich firme. „Tomáš“ mu dovolil do nej vstúpiť bezodplatne, za účelom realizovania zaujímavého developerského projektu. Za to, že „Tomáš“ svojmu spoločníkovi prekazil scudziť majetok partnerskej firmy v hodnote 45 mil. SK, za 15 mil.SK, čakali ho 4 trestné oznámenia iniciované jeho spoločníkom. Tie nakoniec skončili všetky na súdoch.  Pracovala na tom organizovaná skupinka – zložená z “Tomášovho” spoločníka, advokáta ako býalého sudcu, policajta ako manžela sudkyne NS SR, prokurátora a príslušného sudcu.

Tak za to, že sa vzoprel podvodu, znáša štyri! vykonštruované a premyslené trestné stíhania! Všetko je zdokumentované, všetky kauzy majú čísla, spisy sú obsiahle a ak by niekto zobral do úvahy všetky súvislosti, jednoznačne by bola dokázaná organizovaná skupina, ktorá sa skladá z „Tomášovho“ spoločníka , ako objednávateľa – zosnovateľa, ktorý objednal pomstu za neúspešný podvod, ďalej z  organizátora pomsty – advokáta objednávateľa, ktorý je bývalý sudca, spolužiak JUDr.Róberta Ficu i JUDr.Jaromíra Čižnára, ktorý sa spolčil s vykonávateľmi:  policajtom – vyšetrovateľom, s komplikovanou povahou, ktorého manželka je sudkyňa Najvyššieho súdu,  s prokurátorkou a so sudcom.

Hociktora kauza z tých štyroch je dostatočne likvidačná. Organizovanej skupine sa podarilo z „Tomáša“ urobiť občana druhej kategórie, zlikvidovať ho finančne, zdravotne, aj spoločensky.

Kauzy boli útokom na psychiku: 2012,2013,2014,2015!!! Ďalší pokus 2016! V určitom čase až tri! trestné stíhania súčasne. Neuveriteľné, že to prežil. Síce so zdravotnými problémami, ale prežil.

Keď bola naplánovaná možná Tomášova fyzická likvidácia v roku 2011, o ktorej sa dozvedel od spoločnej známej jeho a objednávateľa, toto oznámil polícii, čo mu asi zachránilo život. Pýtate sa, ako dopadlo toto oznámenie? Bolo vyhodnotené ako nedôvodné! Kto bol za zrušením oznámenia? Vyšetrovateľ, manžel sudkyne NS. Toto sa „Tomáš“ dozvedel od vyšetrovateľa, ktorý tento prípad začal vyšetrovať.

Čo sa dá ale ťažko pochopiť, „Tomáš“ sa za týchto krivákov modlí! A to úplne vážne! Vraj preto, aby sa zbadali a aby si uvedomili, čo robia. „Tomáš“ je presvedčený, že nie je prvou obeťou žilinskej chobotnice, ale bol by rád, aby bol jej poslednou obeťou. Nevie, či mu diagnóza dovolí dožiť sa očistenia mena, ale urobí všetko pre to, aby chobotnicu oslabil.

Je to neuveriteľné, čo sa deje aj 70 rokov po justičných vraždách. Aj dnes sa obliekajú do talárov ľudia, ktorí si nevážia pravidelný príjem, spoločenské postavenie, zo sľubu verejného činiteľa si ťažkú hlavu nerobia, ktorých egoizmus je väčší ako ich rozum…

„Tomáš“, aby pomohol pri čistení Augiášovho chlieva, dal sťažnosť na postup prokurátora, s podozrením na zneužitie právomoci verejného činiteľa – na Generálnu prokuratúru SR, dňa 15.4.2019 – dva mesiace nič, potom, 24.6.2019 prostredníctvom poslanca NRSR za OĽANO, Mgr.Jána Marosza, sa začala GP s prípadom zaoberať – presnejšie – začala evidovať predmetnú sťažnosť. Prokurátorka GP oznámila 15.11.2019 „Tomášovi“ právny stav predmetných káuz! Klientelizmus – vzťahová korupcia v priamom prenose. „Tomáš“ nebol zvedavý na právny stav, ktorý je jasný každému, kto vie čítať, ale podal dostatok informácii, aby bolo dostatočne preskúmané konanie žilinskej prokurátorky, PREČO JE PRÁVNY STAV TAKÝ, AKÝ JE!!!

Takáto odpoveď nie len podľa názoru „Tomáša“, potvrdzovala klientelizmus – vzťahovú korupciu medzi prokurátormi na rôznej úrovni. Preto „Tomáš“ tesne pred voľbami podal sťažnosť aj na prokurátorku GP, priamo generálnemu prokurátorovi s oboznámením predmetných káuz. Odpoveď: Sťažnosť sa stala súčasťou spisu z roku 2013.

„Tomáš“ mi hovoril, že korupciu je potrebné nie len odhaľovať, ale je potrebná aj prevencia. Ako príklad uviedol, že prísediaci v senátoch na okresných súdoch sú vo väčšine procesov vlastne pritakávači sudcových rozhodnutí a v doterajšom stave vyhodené peniaze. Bolo by potrebné prísediacich určovať napr. elektronicky, aby sudca nemal istotu, kto v jeho senáte sedí! Určite by bola svojvôľa sudcu obmedzená. „Tomáš“, ale i ja vkladáme nádej do protikorupčnej činnosti novej vlády.

Korupcia je rakovinou spoločnosti a u nás je veľa zhubných nádorov. Klientelizmus – vzťahová korupcia je extrémne nebezpečná rakovina, kôli ktorej zomrel nie len Janko Kuciak so svojou snúbenicou, ale kôli nespravodlivému prenasledovaniu boli zničené mnohé životy.

V súčasnosti sa veľa hovorí o zmene výberu GP. Vzhľadom na vzťahovú korupciu, o ktorej som sa dozvedel, som za to, aby funkciu GP obsadil NEPROKURÁTOR! Je potrebné, aby väzby boli prerušené, čo je extrémne potrebné. Verím, že až potom sa začne skutočná očista verejných činiteľov. Aby sa už neopakovala situácia, ktorú prežíva „Tomáš“. Aby sa do talárov neobliekali hlupáci, nezodpovední paraziti, ktorí rozhodujú o osudoch ľudí.

Na záver: „Tomáš“ mal malú firmu, do 20 zamestnancov, niekedy, podľa potreby, so živnostníkmi viac. Podľa prepočtu ekonomiky, do zmarenia podnikania, počas cca 18 rokov, prispel do štátneho rozpočtu cca 2 mil.EUR. Iróniou osudu je skutočnosť, že si nepriamo prenasledovanie verejnými činiteľmi zaplatil… Škody, ktoré mu štát spôsobil sú len ťažko vyčísliteľné.

Ani 70 rokov nestačí, aby v talároch neboli zločinci!!!

Vladimír Višňovský